OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
 

Svet Westernových Koní

Choroby a poranenia koní

Rany na končatinách

Úplne bežným problémom, s ktorým sa stretnete snáď pri každom koni, sú rany na končatinách. Až na niektoré výnimky sú to väčšinou rany povrchové, čiže poranenia kože. Môžu však byť infikované, a preto by sme ich mali prekrývať obväzom. Tým zabránime ďalšiemu znečisteniu, uľavíme bolesti a tlak obväzu zmenší prípadný opuch v oblasti rany. Takéto ošetrenie uľahčí aj neskoršie zošitie rany v prípade potreby. Väčšie rany sú však pri hojení vďaka tlaku náchylné na tvorbu "živého mäsa". Zabránime tomu stálym protitlakom obväzu. Každý obväz je dôležité správne vypodložiť, pretože hlavne na dolnej časti končatín koža prilieha priamo na kosť a pri zaškrtení nastávajú problémy s odumieraním.

Nie vždy vieme rozpoznať, ktoré hlbšie štruktúry sú ranou poškodené. Preto je dôležité dať pozor na rany v blízkosti kĺbov, šliach a na korunke. V infikovanom kĺbe môže dôjsť k porušeniu chrupaviek následkom bakteriálnych toxínov. Infekcia sa môže rozšíriť aj na šľachu.

A samozrejme nesmieme zabudnúť, že každé poranenie znamená možnosť infekcie - tetanus. Ďalej hrozí flegmona. Ak kôň kríva, pre istotu preverte aj možnosť, prasknutia kosti, zlomeniny.

Príznaky:

  • Rany rezné, tržné, bodné, kopnutie alebo uhryznutie.
  • Krívanie.
  • Krvácanie.

Čo robiť:

  • Povrchové rany ošetríme krycím sprejom, ktorý tvorí film (resp. betadin a podobné prípravky určené pre kone na tieto rany).
  • Všetky ostatné rany musí ošetriť veterinár. Zatiaľ poskytneme prvú pomoc, preložíme obväzom, aby sme predišli ďalšiemu znečisteniu.
  • Pred priložením obväzu nepoužívajte žiaden dezinfekčný sprej alebo akýkoľvek iný prípravok. Skreslia vzhľad rany, šitie by bolo náročnejšie, hojenie dlhšie.
  • V prípade tepnového krvácania použijeme tlakový obväz. Neodporúča sa tepny škrtiť, pretože to nie je veľmi účinné a je to bolestivé.

 

Otrava jedlom

Najčastejšou príčinou sú rastlinné alkaloidy, glykosidy, thiaminázy, dusíkaté zlúčeniny a éterické oleje. Rastlín, ktoré môžu spôsobiť otravu alebo rôzne problémy je mnoho. Najlepšie je nájsť si ich v atlasoch rastlín, kde priamo vidíme aj ako vyzerajú. Dôležité je rozpoznať ich aj v zime, keď nemajú lístky a kvety.

Na prirodzený inštinkt koňa by sme sa v tomto prípade veľmi spoliehať nemali.

Stretneme sa aj s otravou insekticídmi a rodenticádmi, chlorované uhlovodíky, organofosfáty, metaldehyd, kumarín (jedy pre hlodavce). Kôň musí prijať veľké množstvo týchto látok, aby bol v nebezpečenstve.

Akútne otravy ťažkými kovmi (olovo, ortuť, kadmium), chemických produktov a farbív sú vzácne.

Príznaky:

  • Potenie, nepokoj, kolika.
  • Kŕče, vysoký pulz, kolabovanie krvného obehu.
  • Apatia, preháňanie, sťažené dýchanie, krvavá stolica, krvavý výtok z nosa.

Čo robiť:

  • Špeciálne opatrenia nie sú.
  • Preventívne koňa umiestnime do mäkko nastlaného  boxu a podávame len vodu.
  • Až do príchodu veterinára hľadáme zdroj jedu.
  • Zvažujeme, ku akým jedom sa kôň mohol dostať.
  • Chrániť ďalšie kone.

Otlaky od SEDLA

Z času na čas sa každému koňovi pritrafí nejaký otlak od postroja. Mali by sme reagovať už na ten najmenší príznak otlačenia. Otlaky rozdeľujeme na dve formy: otvorené (príčinou sú drobné zrnká piesku v srsti, špinavá sedlová podložka alebo príliš ostré hrany koženého výstroja) a uzavreté (opuchy, ktorých príčinou je väčšinou zhromaždenie tkaniva v hlbších vrstvách, ktoré spôsobilo tvrdé sedlo, záhyby na sedlovej podložke alebo uštipnutie hmyzom. V krátkom čase sa z takýchto opuchov stanú rany. Rozsiahle otlaky od sedla s poranením kože sa hoja veľmi pomaly. Stála bolesť môže spôsobiť stuhnutie tela.

Špeciálnym prípadom sú tvrdé tkanivové uzly, ktoré sa zväčšujú následkom rôzneho zaťaženia jazdcom. Po dlhej prestávke v jazdení, zmene sedla alebo pri používaní gelovej podložky niekedy spontánne zmiznú, ale kedykoľvek sa zasa môžu objaviť. Veterinárne riešenie je obstrek liekmi alebo chirurgické odstránenie.

Príznaky:

  • Po zložení sedla na niektorých miestach uschne srsť rýchlejšie. Neskôr sa v týchto miestach objavia odreniny alebo opuchy.
  • Poranenie v mieste sedla, ktoré vzniklo inak (kopnutie, uhryznutie).

Čo robiť:

  • V prípade zreteľného opuchu namočíme špongiu do studenej vody a pripevníme ju popruhom alebo elastickým obväzom tak, aby bol vytvorený menší, ale stály tlak.
  • Ak je v mieste opuchu zreteľná rana, natrieme ju hojivou masťou a cez ňu priložíme ľahký vypodložený obväz.
  • Je nutné nájsť príčinu otlaku. Skontrolovať sedlo, sedlovú podložku a umožniť, aby sa poranenie úplne zahojilo.
  • Postihnuté miesto odľahčíme tak, že na koňa dáme širšiu filcovú podložku pod sedlo, do ktorej vystrihneme nad postihnutým miestom otvor.

Krívanie

Krívanie je nepravidelnosť chodu, ktorú vyvoláva chorobný stav alebo bolesť. Skutočnosť je taká, že každý krívajúci kôň má bolesti, aj keď sa navonok prejavujú len stuhlosťou. Na krívajúcom koni sa nemá jazdiť.

Mierne alebo nepravidelné krívanie môže byť dôsledkom zlého jazdenia, preťažovania. Kôň, ktorý nechodí v rovnováhe sa môže dopracovať až k dlhodobému organickému poškodeniu pohybového aparátu. Je nutné zbytočne nečakať a volať veterinára. Príčin krívania je veľmi veľa a preto aj ich zisťovanie je väčšinou veľmi zdĺhavé.

Príznaky:

  • Chody koňa nie sú plynulé. Sú asymetrické a nepravidelné.
  • Kôň nohu narovnáva opatrne a robí kratšie kroky.
  • Pri došliapnutí nohu zaťaží neúplne, len na krátko.
  • Kôň dopadá na zdravú končatinu.

Čo robiť:

  • Pre istotu skontrolujte aj príznaky zlomenín a problémov so šľachami.
  • Pri silnom krívaní končatinu nezaťažovať.
  • Dôvod silného krívania je nutné zistiť čo najrýchlejšie. Koňa nenúťte hýbať sa, neprevážajte. Nepodávajte žiadne prostriedky na utlmenie bolesti. Kôň by mohol začať používať nohu ako obvykle, čo by malo za následok zhoršenie stavu.
  • Pri miernom krívaní (v kroku nepostrehnuteľné, viditeľné v kluse) môžeme tri dni počkať. Koňa necháme v pokoji stáť, znížime o dve tretiny dávku jadra (nebezpečenstvo koliky). Vždy je však najlepšie zavolať veterinára hneď na ďalší deň.
  • Sledujte aj najmenšie krívanie, mohlo by sa v priebehu niekoľkých hodín zhoršiť, alebo ho môže sprevádzať vážne ochorenie, napr. nášľap, flegmona, kopytný abces.
  • Všetky stredne silné krívania môžeme ihneď považovať za naliehavú záležitosť a veterinára by sme mali zavolať najneskôr na druhý deň.

Kolika

Kolika je všeobecné označenie pre bolesť v brušnej alebo panvovej dutine. Postihnuté sú orgány tráviaceho ústrojenstva, ale príležitostne to môžu byť aj ľadviny, močový mechúr alebo iné orgány, resp. príznaky podobné žrebnosti. Ak po kolike nasledujú poruchy v žalúdku a črevách, príčinou zvyčajne býva zlé kŕmenie (náhla zmena krmiva ako aj napr. zmena na začiatku leta, kedy kone vypúšťame na pastvu, príliš málo vlákniny v krmive, nadmerné kŕmenie jadrom (resp. nevhodné jadro), alebo slamou pri nedostatočnom pohybe, pokazené krmivo.

Najčastejšie sú koliky kŕčové, plynové, zápchy. Každá kolika je neodkladný prípad, nezabúdajte, že neškodná kolika neexistuje. Kŕčové koliky alebo zápchy sa niekedy vyriešia samovoľne a preto ich, bohužiaľ, mnohí pokladajú za bezvýznamné. Ale pozor, každá kolika nám ukazuje, že niečo nie je v poriadku. Môže kedykoľvek prejsť do nepriechodnosti čriev, ktoré už ohrozuje život koňa. V tomto prípade dochádza k otočeniu, ochrnutiu alebo premiestneniu časti čreva a do niekoľkých hodí je nutné koňa operovať. Každú koliku musí veterinár presne diagnostikovať. Dajte pozor aj na to, ak sa silná kolika zrazu upokojí, ale pulz je stále vysoký, koňovi stále hrozí prasknutie čreva.

Kolika býva sprievodným javom pri otrave a môžete si ju pomýliť aj s poruchami krvného obehu alebo s čiernym močením.

Príznaky:

  • Flemovanie, nepokoj, záchvaty hrabania, obzeranie sa na brucho, kopanie po ňom, natiahnuté postoje, pokojné ležanie.
  • Závažnejšími príznakmi sú potenie, vyhadzovanie bez ohliadnutia, pulz 60 až 100 úderov za minútu.

Čo robiť:

  • Nepokúšajte sa koňa liečiť bez veterinára. Kolika je príliš závažné ochorenie na nejaké pokusy.
  • Kolika je vždy dôvodom na veľmi rýchle konanie. Veterinára už po telefóne informujeme o pulze a teplote koňa.
  • Ak je chladno, na koňa dáme deku, pretože teplo uvoľňuje.
  • Odstránime z boxu krmivo a vodu.
  • Pokiaľ je pulz pod 60 úderov za minútu a kôň je ochotný spolupracovať, voďte ho.
  • Koňa, ktorý vyvádza, zatvorte do boxu tak, aby si nemohol ublížiť. Dobrá je hlboká podstielka, napríklad slama, len dajte pozor, aby si kôň na nej nezačal pochutnávať.
  • Váľanie nie je zakázané.
  • Až do príchodu veterinára môžete koňovi pomôcť masážou brucha, báza ušného laloku a ďasien.

Kašeľ

Príčinou môžu byť zmeny v dýchacom ústrojenstve, srdci alebo brušnej dutine, ďalej akútne infekcie, alergie, parazity a podobne. Kašeľ je vždy signálom nejakého ochorenia, ktorého príčinu môže objasniť len veterinár. Nehovoríme ale o odkašlaní si na jazdiarni z prachu, alebo ak koňovi zabehne. To je len typický obranný mechanizmus, ale nezamieňajme ho s pokašliavaním. To je už mierne chronický kašeľ. Aj keď nemusí ísť o naliehavú situáciu, takýchto pacientov považujeme za chorých a kým sa nám nepodarí objasniť príčinu kašľania, príliš koňa nezaťažujeme.

Kašeľ je veľmi nepríjemný, pretože býva chronický a k jeho zhoršovaniu dochádza nebadane, čo často spôsobuje odkladanie liečby. Ak sa zanedbá, jazdecký kôň sa môže dostať až do štádia, keď je kvôli kašľu nevyužiteľný a v horšom prípade je ho potrebné utratiť.

Prevenciou sú očkovania, redukcia prašného prostredia, kvalitný vzduch. Nezabúdajte, že prevencia je významnejšia ako vlastná liečba.

Príznaky:

  • Kôň kašle keď je v pokoji v boxe, pri hre, na začiatku práce ako aj počas nej, po váľaní, v priebehu kŕmenia.
  • Kašľať môže občas (odkašliavanie), alebo v "záchvatoch" kašľa. Môže mať rôznu dĺžku, intenzitu, ako aj silu zvuku.
  • Dôležité je všimnúť si, či kašle jeden kôň alebo celé stádo. Môže to pomôcť určiť príčinu kašlania.
  • Zvýšená frekvencia dýchania, dýchavičnosť.
  • A už klasickými príznakmi sú horúčka, výtok z nosa, zväčšené uzliny, znížená výkonnosť.

Čo robiť:

  • Ak kôň začne náhle kašlať zameriame sa na všímanie si všetkých príznakov.
  • Zmeriame teplotu a dychovú frekvenciu.
  • Občasné zakašlanie, ktoré nesprevádza teplota a dýchavičnosť môže počkať na veterinára aj do ďalšieho dňa. V tomto prípade ak kôň spolupracuje,  môžeme aj jazdiť, ale len veľmi zľahka. Pokiaľ kašeľ zosilnie, alebo kôň začne byť dýchavičný, prejdite do nižšieho chodu, nechajte ho rozdýchať a najlepšie bude, ak si spravíte len krátku krokovú prechádzku na čerstvom vzduchu.
  • Silný a záchvatový kašeľ ako aj iné príznaky (teplota, zvýšená frekvencia dýchania alebo zväčšené uzliny) si už vyžadujú veterinára ešte v ten istý deň. Na takomto koni už samozrejme nejazdite, doprajte mu maximálny pokoj.
  • Kým sa nepodarí objasniť príčinu je dobré pacienta izolovať, aby nedošlo v prípade infekčného ochorenia k nakazeniu celého stáda.

Vírusové ochorenie dýchacích ciest

Priebeh vírusového ochorenia dýchacích ciest je akútny a býva sprevádzaný kašľom, ktorý je treba odlíšiť od chronického alergického ochorenia. Vírusové ochorenie dýchacích ciest sprevádza aj bakteriálna sekundárna infekcia. Len veterinár môže posúdiť stupeň ochorenia a na základe postihnutia ďalších orgánov určiť vhodnú liečbu. Vakcinácia proti chrípke a herpesvírusovej infekcii by už dnes mala byť samozrejmosťou.

U väčšiny koní sa z neškodnej vírusovej infekcie môže stať chronický alergický kašeľ. Toto nebezpečenstvo môžeme minimalizovať odstránením prašnosti v okolí (bližšie v článku KAŠEĽ). Čerstvý vzduch je najlepšou prevenciou proti kašľu a vírusovým ochoreniam dýchacích ciest ako aj niektorým ďalším infekciám.

Príznaky:

  • Kôň nejaví záujem o okolie.
  • Suchý kašeľ, ktorý môžu sprevádzať teplota a nechutenstvo.
  • Riedky a vodnatý výtok z nosa, ktorý sa časom mení na "mliečny".
  • Zväčšené uzliny.
  • Choroba sa prejaví aj na susedných koňoch, resp. v stáde.

Čo robiť:

  • Kone musia mať absolútny pokoj, nejazdiť.
  • Zmerať teplotu, chrániť pred chladom ale aj teplom.
  • Skontrolovať dychovú frekvenciu.
  • Do 24 hodín zavolať veterinára, ak má však kôň teplotu vyššiu ako 39 stupňov C, veterinára volať okamžite.
  • Zaistiť suché ustajnenie bez prievanu, ale s dostatočným vetraním.
  • Aby sme zabránili vzniku alergie je dobré minimálne dva týždne namáčať seno.
  • Zredukovať prašnosť v boxe.
  • V prípade vírusových ochorení je nutné kone izolovať, aby sa infekcia ďalej nerozšírila.

Tetanus

Tetanus vyvoláva baktéria Clostridium tetani, ktorá pri pohľade cez mikroskop pripomína tenisovú raketu alebo paličku na bubon. Vypuklá časť tejto baktérie sa nazýva spóra.

Veľmi veľa drobných odrenín si kôň privodí pri jednej zo svojich najobľúbenejších činností, pri váľaní. Každá, aj tá najmenšia ranka je však vstupnou bránou infekcie. Je to len na vás, aké preventívne a liečebné opatrenia zavediete.

Clostridium tetaniBaktérie rodu Clostridium a teda aj Clostridium tetani je anaeróbny mikroorganizmus, čo znamená, že môže žiť len v prostredí bez kyslíka. To však neplatí pre jej spóry. Tie prečkávajú v normálnom prostredí a keď sa dostanú do vhodných podmienok, vyvinú sa z nich životaschopné baktérie, ktoré sa môžu rozmnožovať a znova meniť na spóry. Spóra je výborný mechanizmus, ktorý baktéria v evolúcií získala, aby mohla prežiť. Spóry Clostridia tetani sa nachádzajú v pôde, kde si môžu udržať svoju životaschopnosť až niekoľko rokov. Sú odolné voči teplu a suchu. Spóry sú tiež odolné voči chemickým látkam, takže väčšina dezinfekčných látok na ne musí pôsobiť priamym kontaktom niekoľko hodín, kým sa im podarí spóry zahubiť. Tento mikroorganizmus izolovali v roku 1884 z myši, ktorá bola naočkovaná klasickou zeminou.  O päť rokov neskôr sa podarilo získať jeho čistú kultúru, na ktorej bola zistená odolnosť voči takým vysokým teplotám, ktoré zabíjajú iné organizmy. V roku 1890 boli vedecky dokázané rôzne bakteriálne toxíny. Prvým z nich bola práve Clostridium tetani.

Veľké množstvo spór Clostridium tetani sa nachádza v pôde a hlavne na farmách, kde sa bežne vyskytuje trus koní a kráv. Akýkoľvek živočích, a teda aj človek, sa najčastejšie nakazí kontamináciou rany touto baktériou. Preto je veľmi dôležité očkovanie proti tetanu pre všetkých, ktorý sa v okolí týchto zvierat pohybujú.

Vzhľadom na to, že Clostridium je anaeróbna baktéria, najnebezpečnejšie sú bodné rany, pri ktorých došlo k poškodeniu tkanív. Nemusia to vždy byť bodné rany spôsobené špinavým alebo hrdzavým kusom železa, príčinou infekcie môžu byť aj chirurgické rany. Dôležité je mať zapísaný posledný dátum vakcinácie proti tetanu tak, aby sme ju veterinárovi mohli poskytnúť okamžite, keď ju bude potrebovať.

Clostridium botulinumToxíny, ktoré produkuje Clostridium tetani a príbuzné Clostridium botulinum, sú najúčinnejšie známymi toxínmi: už ich množstvo s veľkosťou špendlíkovej hlavičky môže spôsobiť ochorenie a smrť. Clostridium tetani produkuje niekoľko toxínov. Niektoré z nich ničia len tkanivá a znižujú ich prekrvenie. Tento proces upravuje prostredie pre rast a rozmnožovanie Clostridia. Jeho neurotoxín však vstupuje z miesta infekcie do krvného riečišťa a naviaže sa na nervové zakončenia v svaloch. Odtiaľ putuje hore po nervoch až do miechy.

Čo sa deje v tele
Sval sa môže zmrštiť na základe vedomého (jasný príkaz) aj nevedomého príkazu (napr. popálenie). Mozog vydá vedomý príkaz. Ten prejde až na miesto určenia. V prípade nevedomého príkazu odíde impulz, v mieste prepojenia, v mieche, vzniká signál pre mozog, tak sa vlastne človek dozvie, čo sa deje. Znova vydá príkaz, ktorý putuje do miesta určenia. Práve na miesto prepínania v mieche pôsobí neurotoxín Clostridia. Sú to bunky, ktoré spôsobujú utlmenie alebo zastavenie signálu. Nervový systém väčšinou nepôsobí na svaly spôsobom všetko zabudnúť alebo všetko vypnúť, ide skôr o zrátanie všetkých povzbudzujúcich a utlmujúcich stimulov, ktoré pôsobia súčasne. Signál tlmí interneurón, ktorý sa tak podieľa na koordinácií vzájomného neuromuskulárneho pôsobenia. Neurotoxín sa naviaže na interneurón, vyradí ho z činnosti a signál nemôže byť utlmený. Naruší sa citlivá rovnováha a prevahu získajú povzbudzujúce signály (svaly sa veľmi silno a trvalo stiahnu), tak vzniká kŕč. Najdôležitejší je fakt, že keď sa neurotoxín naviaže na bunky v mieche, neexistuje už žiaden liek, ktorý by ho odtiaľ dostal. Jeho pôsobenie musí samé pomaly odznieť.

K spôsobom infikovania, o ktorom sme hovorili patrí tiež šliapnutie na klinec, zakovanie, zášľap, pichnutie vidlami. Tetanus tiež môže vzniknúť infikovaním pupočnej šnúry novonarodených žriebät. Ak nastane ťažký pôrod a zadržanie lôžka, aj to môže byť zdrojom infekcie. Vzniká tak popôrodný tetanus u kobýl.

Príznaky

Čas medzi vniknutím Clostridia tetani do tkaniva a začiatkom tvorby toxínu môže byť až niekoľko týždňov a keď sa už baktérie začnú množiť a produkovať toxín, príznaky ochorenia nastúpia veľmi rýchlo a neustále sa prehlbujú. Niekedy môže byť prvým príznakom aj kolika, po ktorej veľmi rýchlo nastúpi nezreteľná stuhnutosť. Ak je miesto infekcie na končatine alebo v kopyte, môže sa prejaviť krívaním. Jedným z prvých príznakov, ktorý si na začiatku ani nemusíme všimnúť, je nepatrné odtiahnutie pyskov, rozšírenie nozdier, stiahnutie uší dole a dozadu, problémy s otváraním tlamy a mierne zdvihnutie chvosta.

Približne v priebehu 24 hodín od prvých prejavov ochorenia dochádza k celkovému kŕču veľkých svalov, ktoré sú dôležité pre státie koňa. Končatiny sa napnú a v tejto pozícií stuhnú. Zároveň sa oko stiahne do jamky a kŕč postihne aj tretie viečko, takže sa ťažko zaťahuje a môžeme ho pri pohybe hlavy a niekedy aj v pokoji vidieť. Kŕč svalov je možné ľahko vyvolať náhlym hlukom, pohybom alebo dotykom. Kôň môže spadnúť a zostane ležať na boku so stuhnuto natiahnutými končatinami a vyvráteným krkom. Postihnuté sú tiež dýchacie svaly (bránica a medzirebrové svaly), takže kôň sa môže začať dusiť. Toto je práve najčastejšia príčina smrti pri tetanuse. Zároveň môže vzniknúť zápal pľúc ako následok vdýchnutia sústa alebo vody.

Liečba
Stupeň postihnutia závisí od stupňa infekcie, na množstve vytvoreného toxínu a na tom, ako rýchlo sa začne s liečbou. Akonáhle je pravdepodobné, že došlo k infekcií Clostridiom tetani (bodné alebo iné uzatvorené rany, znečistenie pupočného pahýľu u žriebät alebo iné poranenie, ako napríklad kastračné rany, zadržanie lôžka po pôrode a podobne) alebo už sa začínajú prejavovať prvé príznaky, je nutné ihneď volať veterinára. Miesto, kde postihnuté zviera stojí, sa má zatemniť, je nutné udržiavať pokoj a koňa sa čo najmenej dotýkať, zabrániť hluku, svetlu, pohybu, všetko toto totiž vyvoláva kŕč. Je tiež možné vložiť koňovi do uší vatu a veľmi dôležitá je dobrá podstielka. Ak sa stane, že kôň spadne, len ťažko sa dá zdvihnúť. Ak nie je podstielka dostatočná, môže sa pri páde poraniť, alebo si dokonca niečo zlomiť.

Veterinár po príchode začne s podpornou liečbou. Otvorí miesto infekcie, ak bolo nájdené, vypláchne ho a dezinfikuje (napríklad roztok hypermangánu) a dá koňovi antibiotiká. Clostridia sú citlivé na penicilín. Niekedy sa miesto vniknutia baktérií nedá nájsť, pretože choroba taká pokročilá, že sa k nemu nedá dostať bez toho, aby sme koňovi ešte viac ublížili. Vtedy je nutné podať upokojujúce prostriedky, sedatíva a lieky na uvoľnenie svalov, ktoré uvoľnia kŕč. Tieto lieky zmiernia príznaky.

Ak veterinár prišiel dostatočne včas, pichne komerčne vyrábaný antitoxín. Nezabúdajte však na to, že akonáhle sa neurotoxín naviazal na nervový systém, antitoxín nemá žiaden efekt. Neutralizuje totiž len neurotoxín, ktorý sa nachádza v krvi. Ďalším dôležitým krokom v liečbe je zaistiť hydratáciu a výživu - pri kŕči žuvacích a prehĺtacích svalov totiž kôň nemôže žrať ani piť. Podľa toho, do akej miery je postihnutý, zavedie sa sonda alebo sa mu do žily podáva infúzia.

Na tetanus zahynie až 50% postihnutých koní. Prejdú až dva týždne intenzívnej liečby, kým sa začne prejavovať zlepšenie. Klinické príznaky tetanu však môžu pretrvávať dlhšie ako mesiac. Všeobecne sa hovorí, že ak kôň s tetanom prežije sedem dní, má šancu sa vyliečiť. Je to však tiež tá doba, kedy si vyčerpané zviera ľahne a pokúša sa vstať. Vtedy sa môže veľmi ľahko zraniť a nádej na vyliečenie je znova menšia.

Prevencia
Tetanus je veľmi nepríjemné ochorenie, liečba je náročná a nákladná, postihnutý kôň vyžaduje veľmi veľkú starostlivosť a nádej na prežitie je pochybná. Vakcinácia síce nie je 100% istotou, pretože sú známe prípady, kedy ochorel aj vakcinovaný kôň, ale sú len veľmi ojedinelé. Vakcinácia výrazne znižuje riziko ochorenia. Ak nevieme, kedy bol kôň naposledy očkovaný, je nutné to ihneď napraviť. Veterinár určí, koľko dávok a v akých intervaloch za sebou tieto dávky dostane. Aj každú žrebnú kobylu je potrebné v poslednom mesiaci žrebnosti naočkovať. Zaistí sa jej ochrana pri možných pôrodných komplikáciách, zároveň sa do jej prvého mlieka dostanú protilátky, ktoré žriebä vypije a bude nimi určitý čas chránené. Ak kobyla v tomto čase vakcínu nedostane, je potrebné novorodenému žriebäťu antitoxín podať a zároveň ho krátko po pôrode navakcínovať. Tu je nutné pichnúť prvú dávku a po určitom čase druhú, tzv. revakcinácia.

Revakcinácia je zároveň odporučená po každom chirurgickom zákroku alebo po zranení, pokiaľ presne nevieme, kedy bol kôň očkovaný. Najlepšie je dohodnúť sa s veterinárom, pripraviť zdravotný preukaz a zostaviť presný vakcinačný plán, ktorý sa bude dodržiavať a každá vakcinácia sa zapíše.

Zlomenina

V dnešnej dobe má už tento problém našťastie celkom dobrú prognózu v prípade dolnej časti končatín.

Ale ak sa miesto lomu nachádza v hornej tretine kosti, narušuje povrch kĺbu, kosť je roztrieštená alebo okolité tkanivo má rozsiahle poškodenie, je zahojenie a obnova funkčnosti končatiny neistá. Nie veľmi priaznivá je aj otvorená zlomenina. Úlomky kosti, ktoré prenikli kožou zvyšujú možnosť infekcie. Infekcia kosti je ťažká komplikácia. Zlomenina v oblasti nad kolenným a lakťovým kĺbom je veľmi ťažko rozpoznateľná, pretože je skrytá pod svalmi a neuvidíme ani zlomeninu vo vnútri kopyta. Najlepšie sú na tom prípady, kde nedošlo k celkovému zlomeniu kosti, alebo keď nedošlo k zmene polohy jednotlivých častí kosti. V týchto prípadoch korektná prvá pomoc veľmi pomôže. Príznaky sú podobné ako pri schvátení kopýt alebo kopytnom abscese.

Príznaky:

  • Stredné alebo silné krívanie.
  • Pod jazdcom sa objaví náhle krívanie.
  • Kôň končatinu nezaťažuje.
  • Niekedy je možné nahmatať úlomky, prípadne zlomeninu vidieť.
  • Pulzovanie.

Čo robiť:

  • Ihneď volať veterinára.
  • S koňom nehýbať, neprevážať ho. Ak problém nastal na vychádzke, veterinára zavolať priamo na miesto.
  • Nepodávať lieky na bolesť, kôň by mohol nohu zaťažiť.
  • V nevyhnutnom prípade priložiť dlahu, resp. niečo, čo splní účel.
  • Prvú pomoc poskytujeme len v prípade, že musíme koňa bez asistencie veterinára pripraviť na prevoz.
  • V prípade otvorených zlomenín dlahu neprikladáme, priložíme len obväz, aby nedošlo k ďalšiemu znečisteniu.

 

 

 Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok